V prípade optimalizácie elektrárne na efektivitu spotreby v mieste výroby (a teda aj na najlepšiu návratnosť investície) počítajte s tým, že čím väčšia bude výroba (a teda veľkosť) elektrárne v pomere k spotrebe objektu, tým menšie percento z elektriny vyrobenej elektrárňou bude v mieste využité (prebytok potom bude dodaný do distribučnej siete). V reálnej situácii závisí aj na type spotreby objektu - optimálny je stav, keď hlavné spotreba v objekte je vyžadovaná v priebehu dňa (napr. školy, výrobné haly, administratívne budovy).

Trochu horšie je to v prípade rodinných domov, kedy je spotreba smerovaná skôr do skorých ranných a neskorých popoludňajších a večerných hodín. Túto bilanciu vylepšujú víkendy, kúrenie (napr. tepelné čerpadlo, priamotopy), ktoré pracujú aj cez deň a ďalšie "denné" spotrebiče (napr. klimatizácia, ohrev bazéna a pod.). Tiež je možné časť spotreby presmerovať (posunutie štartu umývačky, práčky, apod) a tak výsledný pomer zlepšiť.

Veľmi zhruba je pre prvé priblíženie možno počítať, že pri ročnej výrobe elektrárne približne 1:1 k ročnej spotrebe domu, je výsledná využiteľná energie vyrobená solárnou elektrárňou cca 20-30% (= zhruba toto bude priemerná celoročná výroba, ktorá bude spotrebovaná v objekte, zvyšok bude dodaný do siete). V prípade veľkosti elektrárne cca 1:3 (celková ročná produkcia predstavuje približne 1 / 3 spotreby) rastie percento "využiteľnosti v mieste výroby" až nad 50%, v optimálnych prípadoch až k 70% (a so zvyšujúcim sa rozdielom medzi výrobou a spotrebou sa ďalej postupne zvyšuje). Ďalšia optimalizácia využitia vyrobenej energie nie je pri zachovaní veľkosti elektrárne príliš reálna bez akumulácie. A akumulácia je zatiaľ pre väčšinu prípadov stále ešte bohužiaľ investícia v podstate bez návratnosti.

Pretože fotovoltaická elektráreň potrebuje v ideálnom prípade priamy slnečný svit, je ideálna orientácia panelov na juh. V prípade, že vaša strecha nie je orientovaná priamo na juh, nevešajte hlavu.

Odklon panelov o niekoľko stupňov na juhozápad alebo juhovýchod má iba minimálny vplyv na celkovú vyrobenú energiu.. Pri zmene orientácie do 20 ° jedným či druhým smerom je možné počítať so znížením výkonu elektrárne do 5%. Pri nasmerovanie panelov na západ či východ je už pokles výraznejší (až 25%), aj to však môže byť pre niektoré realizácie stále akceptovateľné.

Ako je tiež zrejmé z informácií uvedených v tomto bode, pri optimalizácii fotovoltaického systému pre zimné podmienky (napr. off-grid systémy využívané pre akumuláciu energie) je optimálne umiestnenie panelov v polohe takmer zvislo (= kolmo na lúče zo slnka nachádzajúceho sa nízko nad horizontom).

Na šikmej streche počítajte, že potrebujete cca 7-8m2 na panely o výkone 1kW. Potrebnú plochu zväčšujú okná, vikiere, komíny a ďalšie nerovnosti na streche, ktoré je potrebné upustiť kvôli tieňu. Obvykle pritom ide o výrazne vyššie navýšenie požiadaviek na plochu, ako je vlastná plocha prvku, pretože sa treba "trafiť" s konkrétnou radom panelov. Zároveň je vhodné počítať ideálne s minimálne 60 cm po obvode strechy, ktoré by mali zostať voľné z hľadiska bezpečného zemenia a ochrany proti prepätiu.

Na rovnej streche je na 1kW treba cca 20m2 plochy. Dôvodom vyššieho nároku je predpokladaná inštalácia panelov so sklonom aspoň 20° (ideálne 33°) a následná požiadavka na odstup medzi jednotlivými radmi kvôli tieni predovšetkým od neskorej jesene do skorej jari.